Prielom Hornádu

II. zastávka - Náučný chodník Prielom Hornádu
Kaňon je prístupný celoročne. Môžete doň vstúpiť od Podleska alebo od Čingova. Keďže na rozdiel od tiesňav Slovenského raja je prechod kaňonom možný v oboch smeroch, pri jeho návšteve je potrebná ohľaduplnosť a tolerancia. Aby sa zachovala vysoká prírodná hodnota a jedinečnosť tohto územia, je potrebná ochrana aj zo strany návštevníkov.

• pri  prechode kaňonom rešpektujte trasu chodníka a používajte zabudované stúpačky, lávky a rebríky
• netrhajte rastliny, umožnite, aby ich mohli obdivovať i ostatní
• nechytajte motýle ani iné živočíchy
• nezabudnite, že odpadky nepatria do prírody
• myslite na to, že hlučným správaním vyrušujete zvieratá a kazíte zážitok iným návštevníkom

Časť technických zariadení (stúpačky, lávky a rebríky) bola financovaná zo zdrojov Európskej komisie v rámci projektu LIFE "Ochrana diverzity biotopov v Národnom parku Slovenský raj". Tieto zariadenia boli inštalované na miestach, kde dochádzalo k poškodzovaniu vzácnych biotopov a stanovíšť druhov.

III. zastávka - Rieka Hornád
Rieka Hornád poskytuje vhodné životné podmienky rôznym druhom živočíchov. Mnohé z nich sú kazovateľom prírodného charakteru rieky a čistoty vody, ako napríklad rak riečny (Astacus astacus). Priamo vo vode žije korýtko riečne (Unio crassus) a mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), ktoré patria medzi druhy európskeho významu. Z rýb sa v hojnom počte vyskytuje pstruh potočný (Salmo trutta m. fario). Tesne nad vodou lieta vodnár potočný (Cinclus cinclus), ktorý sa ponára pod vodu, aby si ulovil vodný hmyz. Malé rybky tu loví krásne sfarbený, ohrozený druh rybárik riečny (Alcedo atthis). Svoj domov tu má aj vydra riečna (Lutra lutra), ktorá sa považuje za jedného z najohrozenejších cicavcov v Európe. Jej veľký úbytok spôsobilo znečistenie vôd, regulácia tokov a likvidácia brehových porastov. Je vynikajúco prispôsobená na život vo vode.

IV. zastávka - Vlčia dolina
Nachádzate sa na mieste, kde les vytvára príroda bez zásahu človeka. Časť porastu postihla v roku 1995 silná vetrová kalamita. Vyvrátené a poškodené boli desiatky stromov. Vzhľadom na to, že porast leží na území chránenom najvyšším stupňom ochrany, ponechal sa na prirodzený vývoj. Súčasné zloženie lesa tvoria pôvodné dreviny jedľa biela (Abies alba), javor horský (Acer pseudoplatanus), buk lesný (Fagus sylvatica), smrek obyčajný (Picea abies) a ďalšie. V štruktúre lesa vás upúta aj veľké množstvo kríkov a papraďorastov. Porast je vekovo rôznorodý a je odolný proti rôznym faktorom ohrozenia vrátane podkôrneho hmyzu. V prirodzenom lese s bohatým podrastom hniezdi množstvo vtákov, najmä spevavcov. Bohaté zastúpenie má hmyz, napríklad viaceré druhy chrobákov.

V. zastávka - Letanovský mlyn
Lokalita dostala pomenovanie podľa mlyna, ktorý tu bol postavený začiatkom 19. storočia. Mlyn vyhorel a už nikdy nebol obnovený. Z hľadiska ochrany prírody je zaujímavé a veľmi hodnotné okolie Letanovského mlyna. Severozápadne sa nachádzajú slnečné, južné svahy komplexu Ihríka. Les je tu riedky, so skupinkami krov. Z drevín tu rastie dub zimný (Quercus petraea), ktorý je v Slovenskom raji vzácny, a teplomilná čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb). Jej výskyt v národnom parku možno považovať za raritný, pretože sa tu nachádza na severnom okraji svojho rozšírenia. Protiľahlé svahy Ihríka pokrývajú chladnomilnejšie súvislé lesné porasty s prevahou ihličnatých drevín, najmä jedle bielej (Abies alba), borovice lesnej (Pinus sylvestris) a smreka obyčajného (Picea abies). Sú to staré lesy pralesovitého charakteru.

VI. zastávka - Čo je NATURA 2000
Cieľom sústavy Natura 2000 je zachovať európske prírodné dedičstvo. Natura 2000 predstavuje európsku sústavu chránených území, prostredníctvom ktorej sa má zaistiť zákonná ochrana najcennejších prírodných biotopov a najviac ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Povinnosť vytvoriť a vyhlásiť na svojom území sústavu Natura 2000 vyplýva z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.Dôkazom toho, že Slovenský raj patrí medzi najvzácnejšie územia v rámci Európy, je jeho návrh na zaradenie medzi územia európskeho významu
sústavy Natura 2000. Ochrana území Natura 2000 sa bude zabezpečovať prostredníctvom programov starostlivosti. Základom pri ich tvorbe je zladenie záujmov ochrany prírody s hospodárskymi (poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo), rozvojovými a ďalšími činnosťami, ktoré na územie vplývajú, napr. výstavba, rekreácia, turizmus, poľovníctvo, rybárstvo atď. Dôležitým nástrojom na zabezpečenie starostlivosti o územie je jeho zonácia, čiže jeho rozdelenie na štyri zóny s rôzne prísnymi obmedzeniami ochrany prírody. Zóna A zahŕňa územie s pôvodnými ekosystémami ponechané na vývoj bez zásahov človeka. V zóne B sa môžu uplatňovať extenzívne formy hospodárenia. Zóna C predstavuje územie s výraznejším hospodárskym, rekreačným alebo iným využívaním a zóna D intravilány obcí. Posledné dve zóny nebudú súčasťou sústavy Natura 2000.

VII. zastávka - Premenený les
Väčšina lesov Prielomu Hornádu má prirodzený charakter bez známok intenzívnejšej ťažby dreva. Na niekoľkých miestach s lepšou prístupnosťou však bol pôvodný les vyrúbaný a nahradený vysadeným smrekovým porastom. V takomto monokultúrnom lese sa oproti prirodzenému lesu nachádzajú stromy približne v rovnakom veku, takmer úplne chýbajú kríky a druhovo je chudobnejší, pretože poskytuje iba obmedzené možnosti na život rastlín a živočíchov. Je menej odolný proti poškodeniu vetrom, suchom, rôznymi chorobami a podkôrnym hmyzom. V lokalite, kde sa nachádzame, sa sleduje zmena vysadeného monokultúrneho smrekového lesa na prirodzený zmiešaný les bez zásahu človeka. Smreky postupne nahradia jedle, javory a buky, na niektorých miestach ešte predtým vyrastú liesky, rakyty, brezy a osiky.

VIII. zastávka - Pod Tomášovským výhľadom
Pri pohľade od Bieleho potoka na masív Tomášovského výhľadu sa nám ponúka nádherná prírodná scenéria. Masívu dominuje rozľahlá skalná galéria. Tú lemujú rozvoľnené porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris). Stromy rastú akoby priamo zo skaly, ktorú pokrýva iba plytká vrstvička pôdy. V dôsledku týchto extrémnych životných podmienok majú borovice často pokrútené kmene rôznych bizarných tvarov. Je to jedinečný biotop reliktných borovicových lesov, rozšírený iba na území Západných Karpát (tzv. endemický biotop, vyskytujúci sa len na malom území). V dolinkách sa nachádzajú zachované porasty s lipou malolistou (Tilia cordata), javorom horským (Acer pseudoplatanus) a javorom mliečnym (A. platanoides) tvoriace lipovo-javorové
sutinové lesy. Zvyšok pokrýva bukovo-jedľový les so smrekom. Všetky tieto lesné biotopy zaraďujeme medzi biotopy európskeho významu.

IX. zastávka - Lesnica
Brehové porasty lužného lesa sprevádzajú Hornád iba tam, kde sa údolie rozširuje. Je to na začiatku kaňonu, čiastočne v jeho strednej časti a najmä v závere, kde rieka pomaly opúšťa kaňon a ďalej preteká Hornádskou kotlinou. Porasty tvorí prevažne jelša sivá (Alnus incana), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), vŕba krehká (Salix fragilis) a čremcha obyčajná (Padus avium). Rastliny aj živočíchy sa prispôsobili vysokej hladine podzemnej vody a záplavám, ktoré môžu trvať niekoľko dní a opakovať sa viackrát do roka. Brehové porasty spevňujú brehy tokov, zabraňujú ich erózii a poskytujú vhodné životné podmienky mnohým organizmom viazaným na vodu. Sú hniezdiskami viacerých druhov spevavých vtákov. Z nich môžeme najčastejšie vidieť vodnára potočného (Cinclus cinclus) a trasochvosta horského (Motacilla cinerea).

X. zastávka - Náučný chodník Prielom Hornádu
Kaňon je prístupný celoročne. Môžete doň vstúpiť od Podleska alebo od Čingova. Keďže na rozdiel od tiesňav Slovenského raja je prechod kaňonom možný v oboch smeroch, pri jeho návšteve je potrebná ohľaduplnosť a tolerancia. Aby sa zachovala vysoká prírodná hodnota a jedinečnosť tohto územia, je potrebná ochrana aj zo strany návštevníkov. Preto vás prosíme: pri prechode kaňonom rešpektujte trasu chodníka a používajte zabudované stúpačky, lávky a rebríky; netrhajte rastliny, umožnite, aby ich mohli obdivovať i ostatní; nechytajte motýle ani iné živočíchy; nezabudnite, že odpadky nepatria do prírody; myslite na to, že hlučným správaním vyrušujete zvieratá a kazíte zážitok iným návštevníkom.
Časť technických zariadení (stúpačky, lávky a rebríky) bola financovaná zo zdrojov Európskej komisie v rámci projektu LIFE „Ochrana diverzity biotopov v Národnom parku Slovenský raj“. Tieto zariadenia boli inštalované na miestach, kde dochádzalo k poškodzovaniu vzácnych biotopov a stanovíšť druhov.

XI. zastávka - Národný park Slovenský raj
Národný park Slovenský raj bol vyhlásený v roku 1988. Jeho rozloha je 19 763 ha a ochranné pásmo zaberá 13 011 ha. Najvzácnejšie prírodné hodnoty sú sústredené najmä v 26 osobitne chránených územiach, ktoré podliehajú vyšším stupňom ochrany. Významnosť územia Slovenského raja z európskeho hľadiska potvrdzuje návrh na jeho zaradenie medzi územia európskeho významu sústavy Natura 2000. Evidovaný je tu výskyt 27 biotopov európskeho významu. Dobré ekologické podmienky tu nachádza 6 rastlinných druhov európskeho významu, z nich možno spomenúť napríklad črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica) či poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). Zo 47 živočíchov európskeho významu medzi najvýznamnejšie patria: mlok karpatský (Triturus montandoni), z vtákov sokol sťahovavý (Falco peregrinus) a orol skalný (Aquila chrysaetos), z cicavcov vlk dravý (Canis lupus), najväčšia mačkovitá šelma Európy rys ostrovid (Lynx lynx), najväčšia európska šelma medveď hnedý (Ursus arctos) a mnohé iné.

XII. zastávka - Ihla a Kazateľnica
Nachádzate sa pri dvoch pôsobivých vápencových skalných útvaroch – Ihle a Kazateľnici, z ktorých je pohľad do údolia Hornádu a na protiľahlé svahy Čingova a Lesnice. V šesťdesiatych rokoch tvorili výraznú krajinnú dominantu. Dnes sú zakryté korunami stromov okolitých lesných porastov. Vegetácia má teplomilný charakter. Rastie tu napríklad nevädza Triumfettova (Cyanus triumfettii) s nápadnými fialovými kvetmi, bielo kvitnúca jagavka konáristá (Anthericum ramosum) a iné. Lokalita je zaujímavá výskytom 4 druhov jarabín: jarabina mukyňová (Sorbus aria), jarabina rakúska (Sorbus austriaca), jarabina brekyňová (Sorbus torminalis) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Protiľahlé lesy Kolísok, Jablone, Matky Božej a Turníka sú útočiskom mäsožravých cicavcov. Počas leta sa sem utiahne rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis sylvestris), ako aj ďalšie plaché živočíchy. Hlboké lesné komplexy sú tiež domovom viacerých druhov nočných lovcov – výra skalného (Bubo bubo), sovy dlhochvostej (Strix uralensis), myšiarky ušatej (Asio otus) i našej najmenšej sovy kuvika vrabčieho (Glaucidium passerinum).

XIII. a XIV. zastávka - Tomášovský výhľad
Tomášovský výhľad je najnavštevovanejšou vyhliadkou v Národnom parku Slovenský raj. Vznikol postupným tvarovaním povrchu, výrazne ho formovala najmä erózna činnosť rieky Hornád. Masív tvoria vo vrchnej časti drobnozrnité vápencové zlepence a v spodnej časti svetlosivé vápence. Skalná stena Tomášovského výhľadu je viac ako 200 m dlhá a v severozápadnej časti dosahuje výšku 25 – 32 m. Stena je takmer kolmá a v hornej časti prechádza až do previsov. Je jediným vyhradeným miestom pre skalolezcov v Slovenskom raji.

Z plošiny Tomášovského výhľadu vidíme rozsiahly komplex lesov Slovenského raja od Kolísok cez Čertovu sihoť, Kyseľ až po lesy na rozhraní Slovenského raja a Hornádskej kotliny. Pri dobrej viditeľnosti možno pozorovať aj Vysoké Tatry. V protiľahlom svahu Čertovej sihote dominuje skalný otvor jaskyne. Je to
významná paleontologická lokalita Prírodná pamiatka Čertova diera, ktorá nie je verejnosti prístupná. Jaskyňa je dôležitým zimoviskom viacerých európsky významných druhov netopierov, ako napríklad podkovára malého (Rhinolophus hipposideros), netopiera obyčajného (Myotis myotis) a ďalších druhov. Netopiere sú dokonale prispôsobené na lietanie, nemajú však krídla, ale lietaciu blanu. Počas oddychu visia dolu hlavou. Naše druhy sú hmyzožravé, potravu chytajú počas letu. Sú aktívne za tmy. V Slovenskom raji žije až 12 druhov netopierov.

XV. a XVI. zastávka - Hornádska kotlina
Osídlenie a najmä poľnohospodárska činnosť sa sústreďuje do Hornádskej kotliny, ktorá v severnej časti priamo nadväzuje na Slovenský raj. Najstaršie stopy osídlenia siahajú až do konca staršej kamennej doby (asi 12 000 – 10 000 rokov pred n. l.). Dnešný ráz krajiny v Hornádskej kotline začali vytvárať roľníci v mladšej kamennej dobe (asi 5 000 rokov pred n. l.) klčovaním a vypaľovaním lesov. Takto získavali pôdu na pestovanie plodín na poliach. Možno už v neskorej kamennej dobe (3 000 – 2 500 rokov pred. n. l.) sa tu začala rozvíjať ťažba a spracovanie medených rúd, čo ovplyvnilo aj čulý výmenný obchod. Doklady významného osídlenia Hornádskej kotliny sú aj z bronzovej a železnej doby. V staršej bronzovej dobe (pred vyše 3 500 rokmi) vzniklo na vŕšku Myšia hôrka možno najstaršie kamenné mesto v strednej Európe, ktoré bolo súčasníkom mykénskej civilizácie. Slovania osídlili toto územie najneskôr v priebehu 8. storočia. V období Veľkej Moravy hradisko na Čingove predstavovalo významné správne a kultúrne stredisko tejto oblasti. Základ dnešného osídlenia pochádza z obdobia saskej kolonizácie pred vpádom Mongolov (1241 – 1242) a v rokoch po ňom.

Odlesnené, otvorené priestranstvá Hornádskej kotliny slúžia ako loviská viacerým európsky významným druhom dravých vtákov: orlovi krikľavému (Aquila pomarina), orlovi skalnému (Aquila chrysaetos) či sokolovi sťahovavému (Falco peregrinus). Hoci tieto druhy hniezdia v hlbokých lesoch alebo v ťažko dostupných skalných biotopoch, potravu si hľadajú v otvorenej krajine – na poliach, lúkach a pasienkoch. Bežne tu lovia aj iné, menšie druhy chránených dravých vtákov: myšiak hôrny (Buteo buteo) a sokol myšiar (Falco tinnunculus). Ako už napovedá ich meno, na rozdiel od orlov a sokola sťahovavého sa tieto druhy špecializujú najmä na lov myší a iných drobných hlodavcov. Všetky druhy dravcov sú dôležitým článkom prírodných potravových reťazcov. Len málo lokalít v Hornádskej kotline osídľuje ohrozený druh európskeho významu syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Vyhľadáva nízku spasenú trávu, aby mal dobrý rozhľad na okolie. Jeho kolónie na Spiši patria k najsevernejšiemu výskytu sysľa v Európe.

XVII. zastávka - Ihrík
Ihrík je najteplejším miestom Slovenského raja. Jeho slnečné, južné svahy poskytujú vhodné podmienky teplomilným skalným a lesným biotopom s desiatkami vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. V skorom jarnom období kvitne naša endemická chránená rastlina poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), ktorý je symbolom Národného parku Slovenský raj. Trochu neskoršie nás upútajú stovky modrých kvetov kosatca bezlistého uhorského (Iris aphylla subsp. hungarica) a biele kvety veternice lesnej (Anemone sylvestris). Na rozchodníkoch žijú húsenice veľkého a nápadného motýľa jasoňa červenookého (Parnassius apollo). Iba zriedkavo možno pozorovať vzácneho teplomilného pavúka stepníka červeného (Eresus niger). Vyhriate skaly sú vhodným prostredím pre jaštericu múrovú (Podarcis muralis) a slepúcha lámavého (Anguis fragilis), beznohú jaštericu, ktorá sa často považuje za hada.

XVIII. zastávka - Gackova diera
Prevažnú časť Slovenského raja tvoria vápence, ktoré sa podieľajú na jeho povrchovej tvárnosti. V reliéfe prevládajú dve základné formy – krasové planiny a riečne doliny. Na mnohých miestach vystupujú nad povrch rôzne skalné útvary. Nádherným krasovým fenoménom sú jaskyne a priepasti. V Slovenskom raji je ich viac ako 400. Aj v Prielome Hornádu sa nachádza niekoľko jaskýň a priepastí. Priepasť Lievik (Gackova diera) bola vytvorená krasovými procesmi vody v svetlých vápencoch. Jej terajšia hĺbka je 24 m a dolný vchod vyúsťuje v stene kaňonu. Jaskyne a skalné previsy boli oddávna útočiskom ľudí. Na Ihríku si v mladšej kamennej dobe naši predkovia vybudovali výšinné sídlisko. O jeho prítomnosti svedčia napríklad nálezy keramiky badenskej kultúry.

XIX. zastávka - Zelená hora
Zelená hora sa vypína nad sútokom Hornádu a Veľkej Bielej vody do výšky 654 m. Osídlená bola už v neskorej kamennej dobe, potom na prelome letopočtu a neskôr v čase Veľkomoravskej ríše. V 12. storočí bola stredobodom záujmu viacerých  zemepánov, ale aj dobyvateľov. V 13. storočí zemepán Marcel začal stavať kamenný hrad, ktorý však nikdy nedokončil. Nádvorie s rozlohou asi 10 ha bolo obohnané silným, vysokým múrom, ktorého zvyšky môžeme vidieť na severnej strane ešte i dnes. Dominovala mu okrúhla murovaná hradná veža s priemerom takmer 8,5 m. V roku 1453 obsadili hrad bratríci, opevnili ho a nazvali menom Tábor. Odtiaľ podnikali svoje pustošivé nájazdy do okolia a aj do mesta Levoča. Po odchode bratríkov v roku 1462 Levočania hrad zbúrali a odvtedy je v rozvalinách zarastajúcich lesom.

XX. zastávka - Suchá Belá
Milí návštevníci,
vstupujete do jednej z 8 sprístupnených roklín Národného parku Slovenský raj. Unikátne skalné útvary, vodopády a jaskyne vytvárajú nádherné prírodné scenérie, ktoré lákajú návštevníkov, a preto sú rokliny najnavštevovanejšími časťami Slovenského raja. Zároveň sú domovom množstva ohrozených a vzácnych druhov rastlín, živočíchov a biotopov. Práve skalné biotopy dna rokliny patria medzi najvzácnejšie v národnom parku. Sú veľmi citlivé na zošľapovanie a eróziu pôdy. Aby sa prirodzené biotopy rastlín a živočíchov čo najmenej poškodzovali pohybom návštevníkov, na najexponovanejších a najzraniteľnejších miestach rokliny sa osadili nové technické zariadenia (rebríky a stúpačky). Tieto opatrenia slúžiace na ochranu prírody, financované zo zdrojov Európskej komisie, sa zrealizovali v rámci projektu LIFE „Ochrana diverzity biotopov v Národnom parku Slovenský raj“. Prosíme vás, aby ste pri výstupe roklinou použili zabudované rebríky, stúpačky a lávky a rešpektovali trasu chodníka aj v prípade zvýšeného prietoku vody. Aj takto prispejete k ochrane a zachovaniu jedinečných biotopov Slovenského raja, ktorý bol navrhnutý na územie európskeho významu európskej sústavy chránených území Natura 2000.