Valleys and meadows

Doliny

Doliny sú dominantným morfologickým prvkom Slovenského raja. Vodné toky rozrezávajú planiny a vytvárajú sieť rôzne širokých a hlbokých dolín, ktoré lákajú návštevníkov z celého sveta. Okrem hlbokých a úzkych tiesňav, roklín a kaňonov tu nájdeme aj doliny s otvorenejším riečnym profilom.

Hnilecká dolina - jednu z najstarších dolín v Západných Karpatoch vytvorila rieka Hnilec. Na území Slovenského raja vytvorila viacero tvarovo odlišných častí - od prielomu vo strmými skalnými stenami v okolí Stratenej až po širokú kotlinu, ktorej dno je zaplavené vodami Palcmanskej Maši.

Hornádska dolina - vytvorila ju rieka Hornád, atraktívna je známym Prielomom Hornádu so strmými sklanými svahmi, ktorý má dĺžku 12 km a v celej svojej dĺžke je sprístupnený modrým turistickým chodníkom.

Dolina Veľkej Bielej vody - dolina sleduje tektonický zlom a je príkladom typickej riečnej doliny, ktorú tvorí široká riečna niva.  Okrem cesty spájajúcej Hrabušice so Stratenou je sprístupnená aj červeným a zeleným turistickým chodníkom a modrou cyklotrasou. Do doliny vyúsťuje dolina Blajzloch, tiesňavy Veľký a Malý Sokol, Piecky, Zadná diera a Suchá Belá. Veľká Biela voda vytvára pred Podleskom krátky kaňonovitý úsek.

Dolina potoka Lesnica - nachádza sa na východe územia a má charakter rozovretej doliny tvaru V. Kým na dolomitoch je pomerne široká, na vápencoch je zovretejšia a vytvára prielomovú tiesňavu.

Hansjakubova dolina - ústi do Stratenskej doliny a pred jej vyústením tu voda vytvorila krátky kaňon. V doline sa nachádza vodná nádrž Hansjakubova sprístupená je cestou III. triedy, zeleným turistickým chodníkom a modrou cyklotrasou.

Voňarky - dolina medzi planinami Pelc a Skala. V hormej časti je tvorená kotlinou s lúčnymi biotopmi, v spodnej časti má charakter kaňonu.

Dolina Tomášovskej Belej - preteká ňou Biely potok a tiahne sa krížom cez centrálnu časť Slovenského raja. Dolina je dlhá 8 km a ústi do nej Sokolia dolina a Kyseľ. V miestach, kde je geologický podklad tvorený nepriepustnými spodnotriasovými vápencami je rozovretejšia, v miestach tvorených vápencom je zovretejšia.

Lúky

Lúky a pasienky zaberajú iba 5 % z rozlohy Slovenského raja. V minulosti sa kosili prevažne raz ročne, dnes sa spásajú dobytkom. Stretneme sa s nimi od najnižších až po horské polohy. Pre Slovenský raj je pritom typické, že sa striedajú s  lesmi na planinách.

Kopanecké lúky - najrozsiahlejšie  a krajinársky najpôsobivejšie lúka Slovesnkého raja rozprestierajúca sa vo výške okolo 1000 m.n.m. medzi Hrabušicami a Dobšinskou ľadovou jaskyňou. So 74 druhmi vyšších rastlín na m2 patria medzi druhovo najpestrejšie lúky v Európe.

Vernárske lúky - tvorí komplex lúčnych spoločenstiev, ktoré sa z časti využívajú na hospodárske účely. Oblasťou nevedie žiaden turistický chodník.

Planiny

Kedysi zarovnaný povrch Slovenského raja je v súčastnosti rozbrázdený vodnými tokmi, ktoré vyhĺbili vo vápencovom podloží hlboké doliny a tiesňavy. Planiny Slovenského raja sú bohaté na rôzne formy povrchových krasových javov - závrty, úvaly, škrapy, skalné stupne a krasové chrbty. K planinám krasového reliéfu patria Geravy, Glac, Pelc a Skala.

Geravy - nachádza sa na juhu Slovenského raja  vo výške 1000 až 1100 m.n.m. a charakteristické sú pre ňu pretiahnuté plytké depresie, no vyskytujú sa tu aj závrty, škrapy a skalné stupne. Pokrytá je vallyes and meadows a lesíkmi s bohatou sieťou bežeckých tratí, turistických chodníkov a dá sa tu dostaž sedačkovou lanovkou z Dediniek.

Glac - najväčšia a dobre zachovaná planina Slovenského raja. Je bohatá na rôzne formy povrchového krasu. Najväčší z množstva úvalov sa nachádza na Veľkej Poľane a má plochu 0,5 km2, kde závrty s hĺbkou 2 až 3 metre majú lievikovitý a misovitý charakter. V planine Glac voda vytvorila tiesňavy Kyseľ, Veľký Sokol, Piecky, Sokoliu dolinu, Suchú Belú, Kláštorskú roklinu. Územie je dobre sprístupnené značkovanými turistickými chodníkmi.

Pelc - vyznačuje sa najklasickejšími krasovými formami na území Slovenského raja. Misové krasové jamy sú široké 100 až 300 metrov s hĺbkou 15 metrov. Nachádza sa tu 12 jaskýň s celkovou dĺžkou 329 m. Územím prechádza modrý turistický chodník.

Skala - povrchové krasové formy sú tu slabo vyvinuté. Nájdeme tu však krasové chrbty a jamy.

Hanesová - na rozsiahlej planine sa nachádza viacero krasových poľán. Od planiny Pelc je oddelená údolím Tiesňavy. Je sprístupnená modrým, červeným a žltým turistickým chodníkom.