Chránené územia a zonácia Národného parku Slovenský raj

o vlastnom území Národného parku Slovenský raj a v jeho ochrannom pásme  bolo  vyhlásených celkom 25 osobitne chránených častí prírody v kategóriách národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia,  národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka,  chránený areál.

Chránený areál

Knola (220 ha) - v chránenom areáli majú zastúpenie lesné biotopy, skalné biotopy, biotopy mokradí a bývalých hôľnych pasienkov. V území sa nachádzajú lokality výskytu ohrozených druhov rastlín a vzácnych druhov vtákov.

Národné prírodné rezervácie

Hnilecká jelšina (84,6 ha) - v rezervácii platí 5. stupeň ochrany. Bola vyhlásená na ochranu vzácnych mokradných biotopov s výskytom reliktného druhu jazyčník sibírskeho a vzácne zachovanej riečnej nivy rieky Hnilec v jej hornom toku. Okrem neho tu rastú mnohé ďalšie chránené druhy rastlín a vo vodnom toku rieky Hnilec svoj domov našli vzácne druhy rýb a cicavcov.

Holý kameň (210,9 ha) - národnú prírodnú rezerváciu tvoria dva masívy: Holý kameň a Červená skala s niekoľkými dolinkami. Územie je tvorené vápencom so zachovalými lesnými a skalnými biotopmi. Na skalných bralách sa často zdržiava kamzík vrchovský, ktorý tu bol umelo prenesený a z rastlín tu nájdeme vzácnu astru alpínsku. Západné a juhozápadné svahy sú veľmi strmé, so sklonom 40 až 70°

Kyseľ (950 ha) - rezervácia je zaujímavá z geomorflogického hľadiska, výskytom skalných brál, najrozmanitejších tvarov, ktoré sa triedajú s priepasťami, plošinkami a rôznymi výklenkami. Okrem niekoľkometrových vodopádov sa v rezervácii nachádzajú jaskyne a iné podzemné krasové priestory.  Z jaskýň je najznámejšia Medvedia jaskyňa, ktorá však nie je sprístupnená verejnosti. Roklinu osídľujú chladnomilné rastliny a živočíchy, no na výslnných skalách rastie vzácny poniklec slovenský. V roku 1976 časť rezervácie vyhorela.

Piecky (245 ha) - roklina v severozápadnej časti s množstvom vodopádov, strmých vápencových brál, skalnými stupňami a kaskádami. Najznámejšími vodopádmi sú Veľký vodopád s výškou až 10 metrov a Terasový vodopád. Na neprístupných skalách prevládajú vápencové bučiny a bukové jedliny. Vodný tok a jeho okolie osídľujú rôzne druhov vtákov, obojživelníkov a plazov

Prielom Hornádu (290,5 ha) - územei je chráneneé už od roku 1964 a nachádza sa 2 km južne od obce Hrabušice. Kaňon vytvorený riekou Hornád je dlhý 11 km a dosahuje hĺbku až 150 m. V rezervácii sa nachádza aj turistami hojne navštevovaný Tomášovský výhľad., ktorý návštevníkom so skalnej terasy poskytuje pôsobivé pohľady do okolia. Okolie rieky Hornád tvoria prirodzené lesné porasty a vyskytujú sa tu vzácny a ohrozený zástupcovia flóry a fauny. Floristicky najbohatšia je  teplejšia severná časť územia s mnohými vzácnymi zástupcami. Prielom Hornádu bol sprístupnený technickými pomôckami od ústia Hornádu až po Smižanskú Mašu.

Sokol (700,9 ha) - územie je chránené už od roku 1964. Rezerváciu tvoria dve rokliny: Veľký a Malý Sokol. V rezervácii je veľa vodopádov, pereje, skalné steny, podzemný aj povrchový kras, V neprístupných častiach rokliny sú zachovalé vápnomilné bučiny a v hrebeňcvých častiach reliktné boriny. Územie je domovom vzácnych a ohrozených veľkých šeliem a dravých vtákov.

Stratená (678,6 ha) - uzemie je chránenné od roku 1964 na ochranu tiesňavovitého údolia Hnilca. V rezervácii sa nachádzajú okrem ďalších foriem podzemného a povrchového krasu aj Dobšinská ľadová jaskyňa a Stratenská jaskyňa, ktorá nie je pre verejnosť sprístupnená. Geologický podklad tvoria vápence a dolomity. Zaujímavé sú aj zachovalé lesné biotopy na členitom reliéfe, ktoré sú domovom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Neopakovateľný je aj Stratenský kaňon, ktorý je sprístupnený pre pešiu a cykloturistiku.

Suchá Belá (153,5 ha) - uzemie je chránenné od roku 1964 na ochranu geomorfologických javov a zachovalých lesných biotopov. Vzácnu kvetenu ovplyvňuje teplotná inverzia. Územie je zaujímavé množstvom vodopádov, skalných okien, obrích hrncov a stupňov. Suchá Belá patrí medzi najnavštevovanejšiu roklinu v Slovenskom raji.

Tri kopce (246 ha) - rezervácia, ktorá nadväzuje na národnú prírodnú rezerváciu Vernárska tiesňava a prírodnú rezerváciu Barbolica.  Tvorená je skalnými bralami, ktoré osídľuje vápnomilná flóra, reliktné borovicové lesy a dealpínske bučiny. zo živočíchov sa tu vyskytuje hlucháň obyčajný a medveď hnedý. iRezervácia je verejnosti neprístupná. V roku 2000 ju zasiahol ničivý požiar, ktorý poškodil až 80 ha lesa.

Vernárska tiesňava (82,9 ha) - územie je chránené od roku 1966 a tvorené je výrazným horským chrbátom. Vyhlásená bola na ochranu lesných a skalných biotopv. V stromovej etáži je hojne zastúpená borovica lesná a miestami aj smrekovec opadavý. V bylinnej vrstve sa uplatňujú mnohé chránenné  a vzácne druhy rastlín.  Členitý reliéf umožňuje hniezdenie viacerých druhov vzácnych a chránených vtákov. Vernárska tiesňava, ľudovo nazývaná aj Tesnina je jednou z najzachovalejších rezervácii Slovenského raja, nie je však verejnosti prístupná.

Zejmarská roklina (72,6 ha) - rnajkratšia sprístupnená rezervácia dlhá iba 800 metrov s množstvom vodopádov, vápencových brál, skalných stupňov, previsov a dvoch vyvieračiek. Vyhlásená bola v roku 1980 na ochranu strmých juhovýchodných svahochplaniny Geravy. V rezervácii žije umelo vysadený kamzík vrchovský a mnohý zástupcovia vápnomilných horských druhov rastlín. Na južných svahoch rastie symbol Slovenského raja poniklec slovenský.

Prírodné rezervácie

Barbolica (12 ha) - rezervácia sa nachádza nad obcou Vernár. Na vápencovom skalnom masíve sa vyskytuje vápnomilná vegetácia ako poniklec slovenský, ostrica nízka. Územie je domovom jelenej zveri a bohaté zastúpenie majú aj motýle. Rezervácia nie je prístupná verejnosti.  

Čingovské hradisko (44 ha) - rezervácia bola vyhlásená v roku 1982 a je výzanmná z hľadiska geológie a geomorfológie, bohatosťou flóry a fauny, hlavne výskytom motýľov. Rezerváciou prechádza Náučný chodník Mládeže.

Havrania skala (5,8 ha) - patrí medzi najlepšie výhľadové miesta v centrálnej časti Slovenského raja. Havrania skala (1 153 m) sa vypína severne od obce Stratená. Vlastný vrchol predstavuje úzky hrebeň dlhý asi 100 metrov. Nachádzajú sa tu dve jaskyne dlhé 39 a 16 metrov, bez kvapľovej výzdoby. Na úpätí Havranej skaly sa nachádza Občasný prameň. Nemenej zaujímavá je aj živá príroda s výskytom vzácnych skalných biotopov a hojným výskytom vtáctva.

Kocúrová (16,7 ha) - územie leží nad dolinou Lesnice a je turisticky neprístupné. Významné je z hľadiska striedania geologického podložia a slúži na výskumné účely.  Bola vyhlásená na ochranu lesných porastovjedle a buka s prímesou duba zimného. Rezerváciu tvorí južný a juhovýchodný svah hrebeňa Kolísky.

Malé Zajfy (7,24 ha) - rezervácia bola vyhlásená na ochranu zachovalého alúvia so slatinovými a mokraďovými spoločenstvami so zastúpením vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Dolinu odvodňuje malý potok a má charakter údolnej nivy bez krasového reliéfu.

Mokrá (60,2 ha) - leží južne od obce Vernár, severozápadne od kóty Javorina. V rezervácii sú zachované zmiešané lesné porasty s bukom, smrekom, jedľou, javorom, ktoré majú čiastočne pralesovitý charakter na triasových dolomitoch. Územie nie je prístupné verejnosti

Muráň (181 ha) - rezerváciu tvorí zalesnený horský masív so zachovanými lesnými spoločenstvami pralesovitého charakteru. Vyskytujú sa tu viaceré ohrozené druhy rastlín a živočíchov.

Ostrá skala (6,66 ha) - významný geomorfologický prvok s veľku krajinárskou hodnotou v nad alúviom pravého brehu rieky Hnilec so zachovanými lesnými porastami a bylinným krytom. Pôvodnou drevinou je smrekovec, v bylinnej vrstve sa vyskytujú chladnomilné a prealpínske druhy,

Vyšná Roveň (7 ha) - rezervácia,bola vyhlásená na ochranu lúčnych biotopov s množstvom kvitnúcich rastlín. Horské lúky sú zaujímavé aj spoločenstvom bezstavovcov viažúcim sa na tento biotop.

Národné prírodné pamiatky

Dobšinská ľadová jaskyňa (360,2 ha) - jaskyňa dlhá 1232 metrov, ktorá charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete.  Vznikla erozívno-korozívnou činnosťou vôd rieky Hnilec. Jaskyňa je zimoviskom viacerých druhov netopierov. Sprístupnených je 475 metrov

Medvedia jaskyňa (188,4 ha) - jaskyňa sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Kyseľ, má kvapľovú výzdobu a je významná pre vedu a výskum. Našli sa tu kosti  pravekého jaskynného medveďa. Jaskyňa je dlhá 487 metrov, nie je však sprístupnená pre turistov.

Prírodné pamiatky

Hranovnické pleso (68,1 ha) - prírodná pamiatka bola vyhlásená na ochranu teplých prameňov  atravertínových terás, závrtov a jaskýň. Územie sa nachádza na sútoku Vernárskeho  a Teplého potoka.

Jaskyňa Čertova diera (45 m) - jaskyňa sa nachádza oproti Tomášovského výhľadu v národnej prírodnej rezervácii Kyseľ. Nemá  výraznú kvapľovú výzdobu, no je to významná archeologicko-paleontologická lokalita., ktorá nie je spréstupnená pre verejnosť.

Občasný prameň (8,2 ha) - jeden z najznámejších a hydrologycky najvýznamnejších občasných prameňov na Slovensku, ktoré vyvierajú na povrch iba v určitých časových intervaloch. Prameň funguje na princípe násosky a je podmienený prítokom vody do podzemných priestorov.

Územie NATURA 2000

Na území Národného parku Slovenský raj bolo navrhnuté územie európskeho význammu SKUEV 0112 Slovenský raj. Územie má výmeru 15 696 ha a rozprestiera sa v katastrálnom území obcí Betlanovce, Dobšiná, Hrabušice, Mlynky, Smižany, Spišské Tomášovce, Dedinky, Hranovnica, Letanovce, Stratená, Telgárt a Vernár.
Na základe prírodných hodnôt a stavu biotopov bolo územie rozčlenené do 4 zón s rôznym stupňom ochrany:

• Zóna A - 5. stupeň ochrany - časti územie , s pôvodnými ekosystémami, ktorá bude ponechaná bez zásahu človeka na prirodzený vývoj
• Zóna B - 4. stupeň ochrany - zaberá najväčšiu časť územia európskeho významu; zahŕňa hodnotné biotopy pasienok, lúk a mokradí., ktoré potrebujú pre svoju existenciu zásah človeka; v zóne B sú biotopy s výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov
• Zóna C - 3. stupeň ochrany - územie s intenzívnym využívaním lesnej aj poľnohospodársjej krajiny, alebo so sústredeným cestovným ruchom
• Zóna D - 2. stupeň ochrany - zastavané územia obcí, ktoré nie sú záujmom ochrany prírody
  

.