Jaskyne Slovenského raja

(5 hlasujúcich)

zemie Slovenského raja je unikátne aj bohatosťou podzemného krasu. Krasové územie má celkovú plochu 151,5 km2. V súčastnosti je preskúmaných viac ako 330 jaskýň s celkovou dĺžkou takmer 30 000 metrov a 11 priepastí. Všetky jaskyne, okrem Dobšinskej ľadovej jaskyne, sú pre verejnosť neprístupné.

Z podzemných krasových javov je najvýznamnejší jaskynný systém Stratenskej jaskyne, ktorý tvorí viacero samostatných jaskýň:

Dobšinská ľadová jaskyňa
Jaskyňa Duča
Stratenská jaskyňa
Psie diery
Vojenská jaskyňa
Zelená jaskyňa
Sintrová jaskyňa

Dobšinská ľadová jaskyňa

Patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete a od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Nachádza sa v severnom svahu vápencového vrchu Duča v Stratenskej hornatine, má dĺžku 1483 m a hĺbku 112 m. Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilec v druhohorných strednotriasových vápencoch, pozĺž tektonických porúch a medzivrstvových plôch. Pôvodne bola Dobšinská ľadová jaskyňa spojená so Stratenskou jaskyňou. Má tvar obrovskej dutiny, ktorá klesá do hĺbky 70 m. Zaľadnené sú len vstupné časti jaskyne, ostatné sú s kvapľovými útvarmi. Hrúbka podlahového ľadu je viac ako 25 m a okrem neho ľadovú výplň zaľadnenej časti tvoria ľadopády, stalagmity a stĺpy. Nahromadený ľad vytvoril niekoľko samostatných častí - Malá sieň, Veľkí sieň, Zrútený dóm, Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Dobšinskú ľadovú jaskyňu objavili v roiku 1870 a do roka sprístupnili verejnosti. Pôvodne bola jaskyňa známa pod názvom Ľadová diera. V nezaľadnenej časti sú niektoré formy sintrovej výplne - stalagmity, stalaktity, sintrové kôry. Pre verejnosť je v súčastnosti sprístupnených 515 metrov.

Stratenská jaskyňa

Pomenovaná je podľa obce Stratená, v blízkosti ktorej sa nachádza. Prepojená je s jaskyňou Psie diery a spolu dosahujú dĺžku takmer 22 km.

Objavená bola v roku 1972 a v priebehu niekoľkých rokov bol objavený rozsiahly a zložitý labyrint podzemných priestorov. Vytvorená je v druhohorných strednotriasových vápencoch stratenského príkrovu. Jaskyňa je vyplnená kalcitovou sintrovou výzdobou s stalaktitmi, brčkami, záclonami a stalagmitmi. Vzácne sa v jaskyni vyskytujú aj aragonitové výrastky, sádrovec či perly tvaru pologule. Nachádza sa tu aj najväčší podzemný priestor na Slovensku Rozprávkový dóm s objemom viac ako 79 000 m3. Z jaskynných jazier je najväčšie Stalagmitové jazero, ktoré má plochu 320 m2. Je významná aj ako paleontologická lokalita, pretože sa tu nachádza najbohatšie nálezisko kosti medveďa jaskynného.

Medvedia jaskyňa

Nachádza sa na juhovýchodnom okraji planiny Glac a je známa ako jedna z najvýznamnejších a najbohatších paleontologických lokalít s výskytom kostrových pozostatkov jaskynného medveďa.

Chodby jaskyne sú široké až 14 metrov s výškou do 17 metrov. Jaskyňa má dĺžku 497 metrov a hĺbku 30 metrov, má bohatú kvapľovú výzdobu s dobre vyvinutou podlahovou sintrovou výplňou, no pre verejnosť nie je sprístupnená. Palicovité stalagmity dosahujú výšku až 3 metre. Farba jaskynnej výplne je bielej, žltkastej, béžovej, svetlohnedej ale aj červenohnedej farby. Je súčasťou prírodného dedičstva Slovenskej republiky a je chránená ako protected areas zones of slovak paradise national park.

Menej známe jaskyne a priepasti

V Slovenskom raji sa nachádyajú aj ďalšie, možno menej známe, jaskyne a priepasti, ktoré si však určite zasluhujú pozornosť. Mnohé sú dlhé viac ako sto metrov a ich hĺbka presahuje aj niekoľko desiatok metrov: