Náučný chodník nábrežím Dunajca |
|
|
N ovovybudovaný náučný chodník nábrežím Dunajec začína pri NKP Cerveny Klastor a po nábreží rieky privedie turistu k záchytnému parkovisku v obci Červený Kláštor, lávke cez Dunajec do Sromowiec Niznych v Guide - Poland a pokračuje až k prístavištiu pltí pred Červeným Kláštorom. Chodník prechádza šiestimi stanovišťami vždy aj s informačným panelom a nasledovným tématickým zameraním:
Pieniny aj napriek svojim malým rozmerom patria k najkrajším a najcennejším prírodným územiam v severovýchodnej Európe. Predstavujú najcharakterickejšiu časť bradlového pásma s dĺžkou 35 km a šírkou do 6 km. Územie Pienin podliehalo vlastnému mnohotisícročnému vývoju čoho dôkazom je existencia niektorých rastlinných a živočíšnych druhov – pamiatok z predchádzajúcich geologických období. Ojedinelý reliktný výskyt v území majú borievka netatova (Juniperus sabina) a subendemit chryzantéma pieninská (Dendranthema zawadskii), ktoré sa zo Západných Karpát vyskytujú iba v Pieninách. Dokladom vývoja pieninskej prírody je prítomnosť živočíšnych reliktov ako pôtik kapcavý (Aegolius funereus), piskor vrchovský (Sorex alpinus) a jasoň červenooký (Parnasusius apollo). Rieka Dunajec vyhĺbila do vápenca unikátny kaňon s dĺžkou presahujúcou 8 km, ktorého bralá sa dvíhajú do výšky 100 - 300 metrov nad hladinu rieky. Pamätné stromy, Pieninské lipy, z ktorých viaceré majú obvod nad 600 cm, tvoria harmonický celok s Národnou kultúrnou pamiatkou Červený kláštor. Zároveň sú súčasťou zóny B Pieninského národného parku. Pieniny sú charakteristické jedinečným prírodným bohatstvom, najmä prielomom Dunajca s hlbokým kaňonom, penivými perejami, skalnými útvarmi Troch korún, Sokolice a Haligovských skál, s tajomnými jaskyňami a prameňmi minerálnych vôd. Tieto prírodné pomery ktoré podmienili existenciu pestrej kveteny a živočíšnych druhov, spolu so starobylými stromami a ľudskou rukou modelovanou krajinou oddávna lákajú pozornosť prírodovedcov. Začiatky spoznávania flóry Pienin spadajú do obdobia pôsobenia frátra Cypriána, lekára kamaldulských rehoľníkov, prvého známeho bádateľa a znalca pieninskej prírody a autora herbára. Herbár z roku 1764 obsahuje 97 listov s 265 rastlinami a 36 listov textov o ich liečivých účinkoch. Táto zbierka sa považuje za najstarší herbár z územia Slovenska. Turistika sa začala rozvíjať od prvej polovice 19. storočia spolu s rozvojom dvoch kúpeľných miest Szczawnica a Smerdžonka, ktoré boli prepojené tzv. Pieninskou cestou vedúcou po pravom brehu Dunajca. Turistickou atrakciou sa stali plavby na pltiach cez Prielom Dunajca už v roku 1840. Hustota prameňov v Pieninách je pomerne veľká, dosahuje okolo 7 prameňov na km2. Niektoré z týchto prameňov sú minerálne. Ich výskyt súvisí so zložitou geologickou stavbou Pienin. Najznámejšie minerálne pramene sú v Szczawnici, Krościenku a Smerdžonke. Minerálne vody Smerdžonka – časť Červeného Kláštora - boli známe už od čias kamaldulských mníchov, ktorí ich pravdepodobne začali hĺbiť a využívať v liečiteľskej praxi, ale ako kúpele sa začali využívať až v roku 1824, kedy bola postavená prvá kúpeľná budova. V roku 1887 sa Smerdžonka včlenila medzi oficiálne kúpele vtedajšieho Uhorska. Počas I. a II. svetovej vojny boli kúpele zničené a obnovené boli až po roku 1949. Kúpele v Smerdžonke zmenili svoj charakter v roku 1959 od kedy boli využívané ako očistné kúpele a neskôr ako rekreačné stredisko závodu Chemko Strážske. Od roku 2004 je majiteľom kúpeľného areálu spoločnosť D. J. K., s. r. o., Košice. Pomenovanie pre časť obce Červený Kláštor – Smerdžonka, kde sa nachádza minerálny prameň, je pravdepodobne odvodený od jeho sírnatého zápachu. Sústava prameňov v Červenom Kláštore patrí k sírovodíkovým prameňom glauberového typu o teplote 10 ºC. Minerálna voda tmavej farby zo studených glauberovských sírnych žriediel sa zachytávala, ohrievala a potrubím odvádzala do kúpeľnej budovy. Minerálne vody sa odporúčali pri liečbe chorôb látkovej premeny, chorobách pečene a žlčových ciest, kožných chorobách, alergických ochoreniach a otravách ťažkými kovmi, ale aj ako klimatické kúpele. Náučný chodník nábrežím Dunajca - ortomapa regiónu Tri koruny - najvýraznejší, najzaujímavejší a najreprezentatívnejší vrch Pienin. Scenériu skalného masívu tvorí päť vápencových veží so 100 m vysokými stenami. Na najvyššej veži Okrąglica (Okrúhla) – 982 m.n.m. je vyhliadková galéria, ktorá umožňuje kochať sa pohľadmi na územie Pienin, Tatry, Spišskú Maguru, Beskid Sądecki a Gorce. Ďalšie vápencové veže masívu Troch korún sa volajú: • Pańska Skala (920 m.n.m.) - juhozápadne od Okraglice • Nad Ogródki (940 m.n.m.) - nachádza sa juhovýchodne od Okraglice • Plaska Skala (950 m.n.m.) • Niżnia Okrąglica (Ganek) Prvé snahy o ochranu niektorých častí Pienin sa začali po skončení I. svetovej vojny. Najvýznamnejším rokom v ochrane prírody Pienin je rok 1932, kedy pod klenbami Pieninských líp bol slávnostne deklarovaný vznik prvého cezhraničného chráneného územia v Európe. Zo slovenskej strany ho tvorila Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách (vznikla 9.7.1932) a z poľskej strany Park Narodowy v Pieninach (vznikol 23.5.1932). Rozvíjajúcu sa ochranu prírody prerušila II. svetová vojna. Pieninski park narodowy bol obnovený po vojne v roku 1955 a Slovenská prírodná rezervácia bola v roku 1957 s účinnosťou od 1.1. 1958 pod názvom Pieninská prírodná rezervácia. Dňa 16. januára 1967 bol slávnostne vyhlásený Pieninský národný park (PIENAP) na rozlohe 2 125 ha. V súčasnosti má územie PIENAP-u 3 750 ha a jeho ochranné pásmo 22 444 ha. Územie Pienin bolo na základe prírodných hodnôt a stavu biotopov rozdelené v roku 2004 na zóny A, B, C, D a tým sa na jeho území zrušili maloplošné chránené územia, ktoré sa stali súčasťou zón „A“ a „B“. Informačné panely


Galéria 
|