Rieky, potoky a jazerá v Slovenskom raji

Rieky a potoky

Hornád - nepramení v Slovenskom raji, ale už vodnatý do územia priteká. Do Hornádu sa vlievajú ďalšie vodné toky ako Veľká biela voda. Rieka Hornád vytvoril úzky kaňon Prielom Hornádu.

Hnilec - priteká do Slovenského Raja z Nízkych Tatier, kde pramení. Počas cesty Slovenským rajom tu vyhĺbil Stratenský kaňon. Na rieke Hnilec je vybudovaná najväčšia vodná nádrž Slovenského raja Palcmanská Maša.

Zajf - vzniká sútokom Veľkého  a Malého Zajfu a na svojom dolnom toku má dolina rieky Zajf kaňonovitý charakter. Oblasť je sprístupenná zeleným turistickým chodníkom a vedie tadiaľ aj náučný chodník.

Tomášovský potok - ľavostranný prítok rieky Hornád, ktorý sa do nej vlieva v oblasti Čingova a odvádza vody zo severných svahov Majerskej a Ludmanky. Na toku sa nachádza krátky kaňonovitý úsek s vodopádom s výškou 2,9 m, ktorý sa nachádza pod mostíkom smerom na Malý Čingov.

Veľká Biela voda - pravostranný prítok rieky Hornád,  ktorá sa do neho vlieva na začiatku Prielomu Hornádu, Je dlhá iba 13 km, s prítokmi Sokol, Píľanka a Suchá Belá, Vernársky potok.

Biely potok - pravostranný prítok rieky Hornád s prítokom Kyseľ, ktorý vyviera v severných svahoch planiny Geravy. Na jeho hornom toku bola vybudovaná priehrada Klauzy. Potok vytvára krátke kaňonovité úseky.

Lesnica - pravostranný prítok rieky Hornád s prítokom Mraznica, ktorý pramení v svahoch Matky Božej a Turnika.

Trstený potok - ľavostranný prítok rieky Hornád odvádza vody zo severných svahov Ihríka.

Vydrnčianka - ľavostranný prítok rieky Hornád.

Rakovnica - rieka pramení v severných svahoch Smrečiny a Ostrej a vlieva sa do Hnilca v obci Mlynky časť Rakovec, odkiaľ pochádza aj jej pomenovanie.

Vernársky potok - názov dostal podľa obce Vernár, cez ktorú preteká. Pramení pod Prednou hoľou a na svojom toku vytvoril Vernársku tiesňavu. Za obcou Hranovnica sa vlieva do rieky Hornád.

Priehrady

Palcmanská Maša - leží na rieke Hnilec a známa je aj pod menom Hnilecká vodná nádrž. Bola dobudovaná v roku 1956, má plochu 85 ha a patrí medzi najchladnejšie priehrady na Slovensku. Vody z Palcmanskej Maše sú tunelom popod Dobšinský kopec odvádzané do prečerpávacej elektrárne Dobšiná.

Blajzloch - účelová vodná nádrž vybudovaná v roku 1966 na splavovanie dreva na potoku, ktorý je pravostranným prítokom Veľkej Bielej vody. Nachádza sa na konci doliny Blajzloch a zaujímavosťou je ostrov sprístupnený lavičkou v strede vodnej plochy.

Klauzy - vybudovaná bola na hornom toku Bieleho potoka na splavovanie dreva, čo sa prevádzkovalo približne do polovice minulého storočia. V súčastnosti je vodná nádrž prirodzeným rybníkom.

Hansjakubova - je vybudovaná v južnej časti Národného parku Slovenský raj v závere Hansjakubovej doliny. Časť vodnej plochy je zarastená vodnými rastlinami. V súčastnosti je vodná nádrž súkromným majetkom.

Vodopády

Slovenský raj je príťažlivý aj množstvom vodopádov, ktoré je možné prekonať iba pomocou rebríkov, stupačiek a  reťazového zabezpečenia. Z množstva vodopádov spomenieme aspoň niektoré (v usporiadaní podľa výšky):

Závojový vodopád - najvyšší vodopád v Slovenskom raji s výškou 75 metrov sa nachádza v Sokolej doline. Sprístupnený je až 80 metrovou sústavou rebríkov.

Obrovský vodopád - nachádza sa v rokline Kyseľ a s výškou 65 metrov je druhým najväčším vodopádom v Slovenskom raji.

Misové vodopády - sú považované za najkrajšie vodopády sa nachádzajú v doline Suchej Belej. Merajú 29,5 m a zdolať sa dajú za pomoci rebríkov a reťazí.

Vodopády kapitána Nálepku - sú vysoké 22,5 metra sa nachádzajú v Zajmarskej rokline.

Bočný bariérový vodopád - je vysoký 17 metrov a nachádza sa v rokline Veľký Kyseľ.

Vyšný vodopád - nachádza sa v Sokolej doline a je vysoký 15,5 metra.

Strakov vodopád - vodopád v Kláštorskej rokline vysoký 13 metrov s pomenovaním tiež Vodopád Antona Straku.

Veľký vodopád - 13 metrov vysoký vodopád v rokline Piecky.

Okienkový vodopád - s výškou 12,5 metra sa nachádza v doline Suchej Belej a pomenovaný je podľa skalného okna, ktoré sa nachádza nad vodopádom. Vodopád vytvára pri dopade vody jazierko.

Vodopád objaviteľov - je vysoký 11,5 metra sa nachádza v Kláštorskej rokline, ktorá na dĺžke asi 1 km prekonáva výškový rozdiel viac ako 250 metrov.

Korytový vodopád - vodopád v doline Suchej Belej vysoký 8,5 metrov.

Malý vodopád - 8,5 metra vysoký vodopád v rokline Veľkého Sokola.

Terasový vodopád - vodopád sa nachádza v rokline Piecky a má výšku 8 metrov.

Bočný vodopád - nachádza sa v doline Suchej Belej a je vysoký 8 metrov.

Machový vodopád - voda preteká cez machom porastenú sklanú stenu a vo viacerých prúdoch padá z výšky 8 metrov.

Kartuziánsky vodopád - vodá padá z výšky 4 metre cez skalný prepad.

Skalný vodopád - meria 3,5 metra a nájdeme ho v Sokolej doline.